Každé dieťa prejavuje svoje emócie určitým spôsobom. Od záchvatov hnevu cez presadzovanie svojej nezávislosti neustálym ,,NIE‘‘ až po ignorovanie pravidiel. Toto správanie je normálne a je prirodzenou súčasťou dospievania. Aké správanie je však normálne a aké je ,,už cez‘‘? Spísali sme pre vás 6 problémov v správaní 3-5 ročných detí, ktoré by ste nemali prehliadať a ako sa s nimi vysporiadať.
Skákanie do rečí
Keď sa s niekým rozprávate môže byť vaše dieťa neuveriteľne nadšené, že vám môže niečo povedať alebo opýtať sa. Ak mu dovolíte zapojiť sa do vašich rozhovorov, nenaučí sa ako byť ohľaduplný k iným alebo hrať sa sám, keď ste zaneprázdnení. Bude si myslieť, že má nárok na pozornosť iných ľudí a nebude schopný tolerovať, že nie je stredobodom pozornosti.
Preto, keď budete chcieť navštíviť priateľa alebo budete čakať návštevu, povedzte svojmu dieťaťu, čo sa bude diať a čo od neho očakávate. Napríklad mu vysvetlite, že budete mať dôležitý telefonát, tak nech si vytiahne pastelky a vyfarbuje si, kým nedotelefonujete.
Malé deti sa snažte zapojiť do nejakej aktivity alebo im umožnite hrať sa so ,,špeciálnou hračkou‘‘ určenou na túto príležitosť. Zamestnanie je najlepšou stávkou na minimalizáciu prerušení. Ak vás vaše dieťa stále pravidelne ťahá za ruku alebo si neustále vyžaduje pozornosť, skúste zaviesť signál rukou, ktorý vášmu dieťaťu umožní potichu vyjadriť túžbu po vašej pozornosti a zároveň si precvičiť trpezlivosť.
Ak vaše dieťa potrebuje vašu pozornosť, keď ste zaneprázdnení, požiadajte ho, aby položilo ruku niekam na vaše telo, ako je vaša ruka alebo noha. Potom prikryte ich ruku svojou, aby ste ich uznali – tiché „Počujem ťa“. Povedzte im, že keď to urobia, budete im venovať svoju pozornosť hneď, ako to bude možné. Fyzický dotyk ponúka tichý spôsob spojenia, ktorý môže pomôcť vášmu dieťaťu cítiť sa videný a vypočutý, zatiaľ čo sa učí čakať.
Tým, že mu nebudete ihneď venovať pozornosť mu dáte vedieť, že prerušením nedostanú to, čo chcú. Keď skončíte s konverzáciou, venujte mu plnú pozornosť a venujte sa akejkoľvek jeho potrebe. Okrem toho ho pochváľte za to, že bolo ticho a čakalo, kým neskončíte.
Agresívna hra
Viete, že musíte zasiahnuť keď vaše dieťa udrie kamaráta, ale nemali by ste ignorovať jemnejšie prejavy agresie, ako je strkanie do brata alebo štipnutie kamaráta. Je dôležité mať politiku nulovej tolerancie, pokiaľ ide o agresívne správanie. Ak v takomto prípade nezasiahnete, dávate tým dieťaťu najavo, že ubližovanie ľuďom je prijateľné.
Občasné výbuchy sú bežnou súčasťou batoliat. Chýba im kontrola impulzov a často aj slovná zásoba potrebná na vyjadrenie svojich pocitov. V takejto situácii im povedzte: „nebijeme“ a jemne, ale pevne ich držte za ruky, aby ste zastavili udieranie.
Predstieranie, že vás nepočuje
Keď svojmu dieťaťu dvakrát, trikrát alebo dokonca štyrikrát poviete, aby urobilo niečo, čo nechce, vysielate mu tým správu, že je v poriadku ignorovať vás. Dieťa bude vždy čakať na ďalšiu pripomienku, než aby poslúchlo na prvý raz. Ak dovolíte, aby toto správanie pokračovalo, vychováte vzdorovité dieťa, ktoré bude chcieť všetkých ovládať.
Namiesto toho, aby ste sa s dieťaťom rozprávali z druhej strany miestnosti, choďte k nemu, kľaknite si na jeho úroveň a povedzte mu, čo má robiť. Použite krátke a jednoduché pokyny. Uistite sa, že nadviažete očný kontakt a že zareaguje vyslovením súhlasu, alebo ešte lepšie, zopakovaním vašich pokynov. Ak vás bude naďalej ignorovať alebo nedodrží, čo má, vyvodzujte dôsledky.
Robí čo chce, bez opýtania
Je dôležité viesť deti k samostatnosti, ale aj takáto samostatnosť musí mať svoje hranice. Rodičia ocenia, keď si vie dieťa samo zobrať sušienky alebo zapnúť televízor a nemusia prerušiť svoju robotu, aby mu pomohli.
Aj keď môžete mať dobrý pocit z toho, aké máte samostatné dieťa v dvoch – troch rokoch neskôr sa vám to môže vypomstiť. V neskoršom veku môže odísť z domu za kamarátom bez opýtania, pretože dieťa bude mať pocit, že sa môže aj samostatne rozhodovať.
V takomto prípade je dôležité vytvoriť zopár domácich pravidiel, o ktorých budete deťom často rozprávať. Ak si napríklad vaše dieťa zapne televízor bez povolenia, povedzte mu, aby ho vyplo, a upozornite ho: „Skôr než si zapneš televízor sa ma musíš opýtať.“ Vyslovenie pravidla nahlas mu pomôže osvojiť si ho.
Drzé správanie
Väčšina rodičov si myslí, že dieťa kým nie je v puberte nebude gúľať očami alebo sa s vami nebude rozprávať nahnevaným tónom. Drzé správanie sa však začína oveľa skôr, keď menšie deti napodobňujú staršie deti. Väčšinou tým chcú otestovať reakciu rodičov. Niektorí rodičia to ignorujú, pretože si myslia, že ide o prechodnú fázu, ale ak to nebudete riešiť, z vášho dieťaťa môžete vychovať neúctivého žiaka, ktorý nevie nadväzovať kontakty a udržať si priateľstvá.
Dajte svojmu dieťaťu vedieť o jeho správaní. Povedzte mu napríklad: „keď takto prevraciaš oči, mám pocit, že sa ti nepáči, čo hovorím. Je v poriadku, že sa ti nepáči moje rozhodnutie, ale nie je v poriadku prevracať očami.“ Myšlienkou nie je spôsobiť, aby sa vaše dieťa cítilo zle, ale ukázať mu, ako vyzerá alebo znie, keď to robí a poskytnúť mu vhodnejší spôsob ako vyjadriť, čo cíti alebo čo si myslí.
Klamanie
Aj keď sa to nemusí zdať ako veľký problém, ak vaše dieťa povie, že si napríklad ustlalo posteľ, aj keď sotva vyhrnulo prikrývku, je dôležité čeliť akémukoľvek typu nečestnosti. Pre batoľatá je experimentovanie s klamstvom vývinovo primeraným správaním a je len na vás, aké očakávania týkajúce sa úprimnosti nastavíte od začiatku.
Klamanie sa môže stať automatickým, ak sa vaše dieťa naučí, že je to jednoduchý spôsob, ako sa niečomu vyhnúť, alebo ak si uvedomí, že klamstvom sa môže vyhnúť trestu.
Ak vaše dieťa klame, nemali by ste ho za to trestať. Mohlo by začať klamať viac, aby sa trestu vyhlo. V takomto prípade by ste sa s ním mali hlavne porozprávať, povedať mu, že viete že to či ono neurobilo a dať mu možnosť vysvetliť, čo sa stalo. Ďalej by ste si mali dať pozor na jeho motiváciu klamať. Ak niečo neurobí, požiadajte ho, aby to urobilo pred tým ako sa pôjde venovať tomu, čomu chcelo.
